Mrazivá pomsta: Recenzia

Kaktusmarec 23, 2019Videní 70

Dar pre neználky predlohy 

Vopred sa priznám, že nórsko-dánsky originál, ktorý u nás bežal pod krásnym názvom Boj snežného pluhu s mafiou, som nevidel, takže som z pohľadu na vedľa zívajúceho Mr. Hlada len usudzoval, že sa režisér Hans Petter Moland s adaptáciou svojho vlastného diela do amerických reálií moc nenadreli. Liam Neeson tú preberá štafetový kolík po Stellan Skarsgard a hrá zádumčivého vodiča snežného pluhu, ktorému mafia napoly omylom zabije syna. A to je celé. Neeson naštartuje pluh, odíde do Denveru zistiť čo a ako, upiluje pušku as nevzrušene samozrejmosťou sa cez mŕtvoly prepracováva k hlavnému bossovi. 

Ak od Mrazivé pomsty očakávate niečo na spôsob Wind River, ste na tej nejnesprávnější z nesprávnych adries. Mrazivá pomsta je predovšetkým černohumorová komédia, ktorá možno cituje zo slávnejších klasik, ale aj celá tá podobnosť s coenovkami a Fargo je tu len kvôli postave naivný a odvážne policajtky Emmy Rossum. Až príliš neskoro naivné divák zistí, že je tu Emmy len na okrasu, rovnako ako drvivá väčšina vedľajších postáv, ktorým film počas dvojhodinovej stopáže rád vystaví stopku v podobe pomníčku. Hans Petter Moland využil veľkorysejší rozpočet aj Neesona v hlavnej úlohe, ktorý hrá … typického Neesona. Nikto nerieši, ako sa z občana roka v montérkach zrazu stane nezastaviteľný zabijak a vlastne to ničomu neprekáža, pretože Molandova rozprávka sa proste odohráva vo svete, kde hodným všetko vychádza a zlí sú za karikatúry. 

Práve to zjednodušovania, spolu s úmyselnou severskou atmosférou, v ktorej bloumajícího Neesona, shazujícího monotónne mŕtvoly do vodopádu, sprevádza príznačne bloumající hudba, mi vlastne celkom sedlo. Možno za to mohlo sklamanie z prehnaného a hloupoučkého Polar, ktorá sa o podobnú mizanscénu neúspešne pokúšal na Netflix. Tu má režisér oveľa istejšie ruku a môže sa oprieť aj o solídne herca. Jediným Ustrelí je snáď len záporák “povolaním mafiánsky syn” Tom Bateman, pretože sa skoro až kŕčovito snaží o reminiscencii na Joaquina Phoenixa z Gladiátora. Miestami to sadne, miestami to bolí, ale celkovo možno ten jasný ťah na bránku pochváliť. Všetci v publiku vedia, kam sa ide a Moland nikde zbytočne nezastavuje.

Aby nie, keď už točí to isté druhýkrát. Stačí sa pozrieť na ukážku z predlohy a zistíte, že si rád znovu obtáhnul aj identické zábery, hoci v drahším remaku vyzerajú o triedu lepšie. Mrazivá pomsta by sa ľahko dala prirovnať k devadesátkovým tarantinovkám alebo gangsterskej ére Guya Ritchieho. Snaží sa byť podobne Britky a rýchlo servírovať a ešte rýchlejšie upratovať jednorozmerné karikatúry s Kver alebo Kudla. Molandův film ale ako by si uvedomoval vyčpělost žánru a rovno sa neskrývane pasuje na komédiu. Žiadnu vraždu, smrti či zabitie tú nemožno brať doslova a Neeson hrajúci typického Neesona tomu dáva kráľovskú korunu. 

Už preto by som odporučil vyraziť na tento remake bez prehnaných očakávaní, ale so to väčšou chuťou. Ľuďom nepolíbeným severským originálom totiž ponúkne porciu neuveriteľne príjemné zábavy, ktorá dnes množstvu filmov chýba. Blockbustery často ponúka taký ten upätý, pre masy vydezinfikované humor, snaživej indie žánrovky naopak často zakopávajú o vlastné ambície. Mrazivá pomsta je ako obhajoba titulu majstra sveta – Moland už dobre vedel, čo funguje a čo nie, takže si mohol svoju gangsterku v pokoji vypiplať. Remake prekonáva Bodycount originálu o tri mŕtvoly, ale kvôli erku, akciu alebo hláškam sa do kina nehrňte – Mrazivá pomsta v žiadnom jednom ohľade nad žánrovú konkurenciu nevyčnieva. Len proste všetko robí tak dobre a nenútene, že vám tie dve hodinky utečú ako voda plná nebožtíkov obalených pletivom.

Categories

Napíš komentár

Meno *
Add a display name
Email *
Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená
Webové stránky