Potomok: Recenzia

Kaktusmarec 19, 2019

Desivých filmov o malých chlapcoch nie je práve málo. Mali by ste dať šancu tomu najnovšiemu? 

Aj ríms si musí občas oddýchnuť, takže za recenziu Potomka ďakujeme užívateľovi s prezývkou Crom.

Keď je vám 8 rokov a podarí sa vám úspešne stvárniť ikonickou postavu v jednom z najúspešnejších hororov posledných rokov, je dosť veľká pravdepodobnosť, že sa vás producenti pokúsia predať publiku opakovane, aby váš talent riadne využili. A presne toto postretlo Jacksona Roberta Scotta, ktorý si v roku 2017 zahral postavu Georgieho vo fenomenálne úspešnom spracovaní knihy Stephena Kinga To, čím na seba upútal pozornosť širokej verejnosti. Z malej, ale bezpochyby kľúčovej role vzišla podoba chlapca, ktorý dokáže prirodzeným a nenúteným spôsobom vzbudzovať ľútosť aj rozsievať des, a to počas jedinej scény. Cesta k ďalšiemu hororu tak bola položená, lebo už od čias Prichádza Satan! producenti vedia, že znepokojiví malí chlapci dokážu pritiahnuť do kina zástupy divákov.

Než sa ale Scott (zrejme) vráti do kín ako Georgie v druhom To, môžete ho vidieť v horore Potomok. Televízne hororový rutinér Nicholas McCarthy nám “Georgieho” predstavuje ako malého nadaného chlapca, ktorý svojich rodičov od útleho mladosti neprestáva udivovať – ​​najprv svojím intelektom, ale neskôr aj inými prekvapivými stránkami svojej osobnosti, ktoré už však značne ochladzujú rodičovskú lásku. Nasleduje rýchly sled očakávaných udalostí, ktoré síce prinesú niekoľko povinných lekaček a nepríjemných momentov, avšak z priemernosti danej nenápaditým scenárom (a ešte menej nápaditú réžiou) film nevytiahnu. Ako by sa autori až príliš spoliehali na to, že všetko zachráni ich mladučká hviezda.

Scott sa síce snažia a v úlohe zvláštne talentovaného chlapca je zodpovedajúcim spôsobom znepokojujúci. Jeho postava je však až príliš skoro “odhalená” a zbavená akéhokoľvek možného tajomna, čo je škoda, pretože zvlášť v porovnaní s nedávnym Desivým dedičstvom (ktoré sa tiež venovalo motívu detských hrdinov) pôsobí celý film nevýrazne a skoro až odbyté. Pritom stačilo ubrať na televiznosti a predviesť “Georgieho” tak, ako si ho pamätáme a ako sme sa na neho tešili, alebo napríklad ubrať na puncu nechcené gýčovitosti, ktorej potomkom dodáva aj “cizokrajnost” východnej Európy pre svetového diváka. Chudáci Maďari, teraz si bude hocikto myslieť, že žijú v sídle samotného Satana!

Categories

Napíš komentár

Meno *
Add a display name
Email *
Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená
Webové stránky