Velvet Buzzsaw: Recenzia

Kaktusmarec 17, 2019

Jake Gyllenhaal v úlohe ďalšieho pošahance, ktorého nemožno nemilovať  

Na úvod len taká osobné historka. Kedysi dávno po prezretí prvého Kruhu a celovečerného Jaye a Tichého Boba som mal parádny námet na film. Bol by o filmových kritikoch, čo odstřelujeme filmy ako na bežiacom páse. A keď potom tie filmy vyjdú na DVD, vylezú ich postavy z obrazovky a Umlaťte tie kritiky na smrť. Príde na to nejaký filmový vedec a začne po tom pátrať … bla bla bla. Bola to klasická šuplíkovka, pretože kto by tu niečo podobné točil. No a teraz si príde Dan Gilroy a natočí to pre Netflix, akurát sú tam miesto filmových kritikov dobre oblečení páni, čo v Kalifornii kecajú do umenia a vraždiaci démoni lezú z obrazov a nie obrazoviek. A je to príjemne hravé a nenútené. Tak vďaka, Dane, že si to natočil, aby som ja nemusel.

Na Velvet Buzzsaw je zároveň vidieť, že tá nosná zápletka vlastne zas tak moc nosná nie je (čo by ste taky čakali od môjho … pardon Danova … scenáre), skôr ide o taký ten nápad, čo nosíte v hlave a vyhŕkne ho, keď sa niekto spýta , či máte niečo v rukáve. Gilroy vraj premisu naškriabal do bločku po návšteve umeleckej galérie. Sám umenie miluje, ale pre istotu nezbiera – lezie to trochu do peňazí. Podľa nepísaného pravidla musia mať všetky netflixovského celovecerneho filmu k dvom hodinám, aby sa stopážou nemlátila s devadesátiminutovými televizárnami. Velvet Buzzsaw by bohužiaľ pristalo práve poldruha hodiny, ale ak sa naladíte na jej nôtu, nebude vám pomalšie tempo vadiť. 

Gilroy svoje figúrky stavia trpezlivo – známeho kritika, chamtiví majiteľku galérie, jej snaživý asistentku, vyhoreného umelca, nadržaného skladníka pod. Môže si to dovoliť, pretože okrem Gyllenhaala a svojou manželky (Rene Russo) nalákal pred kameru treba Toni Collette, Daveeda Diggs alebo Johna Malkovicha. To sú herci, ktorí vtisnú charakter aj pomerne plochým postavám, takže vlastne moc nevadí, že detektívka v prvej polovici beží na pol plynu. Vnímavý divák rýchlo pochopí, že táto umelecká smotánka z LA je zrelá na odstrel, takže keď sa objaví tajomná zbierka obrazov ešte tajomnejší zosnulého neznámeho umelca, všetci už tuší, že ide o umenie, pre ktoré sa umiera. 

Dokonca aj sympaticky vyšinutý Gyllenhaal, ktorému budete po väčšinu stopáže fandiť, ​​sa dopustí prehrešku proti dobrým mravom, takže bude mať v záverečnom zúčtovaní čo robiť. Od Velvet Buzzsaw nesmiete čakať prekvapivé zvraty alebo nejaký hlbší komentár ako v prípade Gilroyova debute Slídil. Ten sa aspoň opieral do občianskej žurnalistiky, hraníc bulváru a soudobějších otázok – navyše prostredníctvom fantastického Gyllenhaala, agresívne formy a vyšperkovaného scenára. Velvet má podobnú DNA, ale je o poznanie miernejšie. Láka diváka, ktorý je znalý pravidiel hry, aby sa oprel a v pokoji si vychutnal rozvernú bájku o vraždiacich obrazoch. Herci sú skvelí, vizuál na jedničku, Los Angeles ako obvykle predstavuje viac než presvedčivý komparz, a dokonca aj tie triky, pod ktorými ožívajú obrazy, skulptúry aj iné performance, sú pomerne fajn. 

V kocke povedané, toto je presne ten typ filmu, ktorý rád na Netflix nachádzam. Ambiciózny, od šikovného tvorca, ale zároveň tak akurát vhodný pre “menšie plátno” a chvíle oddychu. Velvet Buzzsaw neurobí dieru do sveta, ale je sakramentsky ťažké na ňom hľadať výraznejšie chyby. Dan Gilroy si skrátka svoju rozpustilou myšlienku povodili s citom skúseného profesionála. V kinách by snímku zapadol niekde v februárovej záplave malých filmov, na Netflix môže zbierať nové a nové divákov podstatne ľahšie. A ja mu ich rád pár pošlem, pretože pre tieto autorské portréty človiečikov z Los Angeles v štýle “o nás pre nás” mám celkom slabosť.

Categories

Napíš komentár

Meno *
Add a display name
Email *
Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená
Webové stránky